We’ve updated our Terms of Use to reflect our new entity name and address. You can review the changes here.
We’ve updated our Terms of Use. You can review the changes here.

Samodruhú

by Žriebädlo

/
  • Streaming + Download

    Includes unlimited streaming via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.
    Purchasable with gift card

      €5 EUR  or more

     

  • Compact Disc (CD) + Digital Album

    Limited edition 535 copies.

    Includes unlimited streaming of Samodruhú via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.
    ships out within 5 days
    Purchasable with gift card

      €6 EUR or more 

     

1.
Zviazaný samotou vlastného Ja, zotročená duša, ktorej sa tma zmocnila. Výdychom cynizmus dopadá na peru, vízie, budúcnosť, predloha k hororu. Zhnusený ďalším chodom života z prevrhnutej kade snov, len prázdna nádoba. Stojím nahý, hľadím do zrkadla ako sa tisíce črepov predo mnou rozpadá. Ako kameň do kŕdľa havranov hodený z toľkých myšlienok mozaiku nik nezloží. Tak sám pohodený v chladnom žalári, kam oko nevidí, slnko už nežiari. Odsúdený v okovách, väznený, naivne čakajúc na krídla slobody. S iskrou nádeje hľadím do dverí, kto ich otvorí uvoľní okovy. Až nadíde ten veľký deň, zmení sa len v ďalší sen. V kaluži krvi, v zovretí hrdla len smrť mi dá slobody krídla.
2.
Modli žrané plameňmi, zbúrané múry v sutinách, v prachu miznú chrámy. Topiace sa duše v beznádejnom klamstve, rozdúchajú nenávisť v spoločnom bratstve. Symboly zo zlata sa žiarom tavia, stekajú do útrob k bránam hnevu, Biblické obrazy velebených maliarov, trhané plameňmi ako zdrapy papierov. Z odvekých klamstiev viazaných v knihách ich popol rozmetáva vietor na prach. Zmáčaná čepeľ krvou svätého otca dýky, vrazenej do jeho srdca,.. Masakrálne jatky, stáda slepých oviec, na svätej pôde našli svoj koniec.
3.
Elita 06:01
Pre chod slaboduchého ľudstva existuje len jedna možná cesta. Cesta, ktorú dláždia rôzne dogmy, po celý život kopanými hrobmi. Bezduché zombie k preludom kráčajú, v dave svoj tupý úsmev neskrývajú. Demagógia vôle masochizmus mysle, dobrovoľne velebiť cudzie vyššie ciele. Krstom vypálené znamenia absurdity, kapitulácia daru vlastnej identity. Stáročia vedú po nej kroky života v klame, zástupy mŕtvol ku nebeskej bráne. Z lona zeme z hlbín podsvetia, zrodená v krvi falošná humanita. Sloboda ducha sloboda mysle, so sklonenou hlavou ku krutej viere. Tváre nežiaria tupým úsmevom, pochod už nie je sprievod so spevom. Prichádza v ozvene mocného volania, spoločným hlasom sa nesú slová rúhania.
4.
Hlboké jazvy zanechali tri zuby dračie, čo vpísali krvou do dejín po stáročie. Zvrátenosť pretkávala kroniky šľachtického rodu, čo smrť a teror skrýval pod svoju vládu. Nenávisť kráse, náklonnosť krvi čistej, započali besnenie sadizmu chorej mysle. Čerstvá krv tiekla po chladnej čepeli, smrť utápala mladosť v krvavom kúpeli. Zhanobené ženské telá masakrom zničené, do poslednej kvapky od krvi stečené. Morbídne vízie života v nestarnúcej kráse, smäd po krvi neutíchal ani v mŕtvom mäse. Uväznené v stenách chodieb ostali hlasy revu, bolesti žien, čo smrť v hrade našli. Krvavé orgie sa stali znakom krutej doby, keď hnijúce telá odkrývali plytké hroby. Minulosť je nemá, nevyzradí nikdy, koľko pretieklo panenskej krvi. Časy trýzne ostanú pochované večne v ruinách na Čachtickom hrade.
5.
Jazda skazy 03:33
Obrovské mraky, znetvorené tváre, uvrhnú do okov slnko na oblohe. Po blesku sa na zem znesú jazdci s posolstvom svetu o jeho konci. Zemou otriasa jazda nesúca skazu za žiari blesku úderov hromu. Prvý jazdec cvála na koni bielom, je ním Mor s morovým lukom. Ľudstvo neuchránia štíty ani brnenia, keď morom šípy vo vánku priletia. Červeného ako krv, ohnivého koňa, bažiaceho po boji osedlala Vojna. Mečom ukutým v pekelnom ohni poženie všetko proti sebe do vojny. Na čiernom koni letí s vetrom tretí jazdec, nesúci utrpenie hladom. Nie sudca, ruka, ktorá zovrela Váhy, aby sužovala ľudstvo na zemi. Smrť sa posledná z pomedzi jazdcov na zelenom koni zaháňa kosou. Ňou bude zakončená zničujúca jazda, otvorí brány peklu do tohto sveta. Výsmech proroctvu, arogancia ľudí, teraz ich telá plnia masové hroby. Mohutné stavby rozsiahlych impérií, ľudia a všetok život do krvi sa borí. Zaniknú národy, všetky kultúry, nik sa neubráni pádu do záhuby.
6.
Obloha, kde veky sídlia hviezdy, zahalená kalom chladnej šedi. Vánkom poletujú tóny melanchólie, v rytme ponurej symfónie. Symfónia konca... Smrťou začína... Symfónia konca... Opantaný čarom zradnej krásy, neznalý svit oheň neustráži. Slepec, ktorý stratil svoju cestu, blúdiaci húštinou permafrostu. Symfónia konca... Smrťou začína... Symfónia konca... Hlboké rany krutovlády biča, pleteného chladom dní decembra. Zmorený atakmi chladného teroru, väzeň v útrobách vlastného žaláru.
7.
Mizantrop 03:47
Vítam ťa pred bránami sveta, kde smrť panuje už za života. Kde blesky jazvia čierne mraky, slnko v temnote utápa naveky. Hmlou mesiac presvitá k suchému lesu bez života, plného chladu a desu. Mohutné kvapky krvavého dažďa, premočenú zem krvou vydláždia. Vstúp do sveta upísaného tme, kde na skone nečaká spasenie. Vzduchom sa šíri hnilobný puch, ktorý ako mor zamorí vzduch. Medzi močiarmi prevediem ťa cestou, lemovanú sadom mŕtvych kvetov. Vstúp do sveta nenávisti čistej, vitaj vo svete chorej mysle.
8.
Pád do tmy 03:19
Do tela sa pomaly norí hrôza, tak chladná ako ostrie noža. Vydaný do nevôle chladnej hmly, v nekonečnom labyrinte stratený. Drvený v pazúroch bezmocnosti, strachom trhaný si na kusy. Agónia ticha pod kožu vniká, výsmech vlastného dychu neutícha. Brodiaci sa bahnom prázdnoty, za vidinou vlastnej slepoty. Za ozvenou hlasu večnej tmy, ako lovená korisť vábený. Kroky vedené po ceste nečistej, čiernym prachom sadzí pokrytej. Svit farieb nadobro vsiakla tma, slnko osleplo vyhorená fakľa. Otrokom v seba sa chytáš viery, rozmýšľajúc ako sa treba zmeniť. Dopad až na dno uvoľní zveri, ktoré tak často menia verdikt. K masovému hrobu kde končia sny, vtiahnutý do víru večnosti. Prázdne bezduché posledné kroky, ukončí pád na dno čiernej stoky.
9.
Vesnice hoří, nocí jdu sám, zkrátím si cestu přes pole lán, obklopen dýmem, na konci sil, ač smysl neznám, jasný mám cíl. Vědomí ztrácím a přece bdím, vede mě ďábel, tam dolů - k svým. Snad jsem již mrtev, pro tento svět, Satan však sílu vrací mi zpět. Konečně vidím pekelný chřtán, do žhavých temnot vřele jsem zván. S tělem již nehmotným přicházím blíž, za mnou se zavírá železná mříž. Jáma pekel, stokrát prokletá, Jáma pekel, krví zalitá. Teď sloužím ďáblu, smrtí a zlem, roznáším zkázu, jsem démonem. V každém stavení černý oltář, na každém obraze je moje tvář. S hrozivým smíchem vracím se sem, příznivci ďábla padaj na zem. Černá je touha, bledá však krev, kdo neni vyvolen, sklidí můj hněv. Marně se pachtí, modlí a sní, démonem stát se ne každý smí. Posedlí vztekem vesnici boří, marně vše dělají, marně stoh hoří!

about

Was recorded in FlameArt N-Semble studio
except song "Jáma pekel” recorded in 2016 session "Najsamprv"
Drums were recorded on 14.02.2020
Guitars and bass guitar during October to November 2020
Vocals 23.04.2021
Mix and mastering in June 2021

credits

released November 10, 2021

Vocals: Mato
Guitar: Ivoš
Guitar: Steff
Bass: Mirec
Drums: Šamot

license

all rights reserved

tags

about

Žriebädlo Sereď, Slovakia

The band formed in April 2012 presented as a black metal project. The founding members were drummer Šamot and guitarist Ivoš. The complete band line-up works since December 2013.
In May 2016 band released their first album Najsamprv.

contact / help

Contact Žriebädlo

Streaming and
Download help

Report this album or account

If you like Žriebädlo, you may also like: